Frankenstein

Frankenstein, vydaný v roku 1818, je kľúčovým dielom v žánri gotiky aj sci-fi. Tento strašidelný román, ktorý napísala Mary Shelley, sa ponorí do hlbín ľudských ambícií, hraníc vedeckého bádania a dôsledkov hry na boha.

Príbeh sa točí okolo ambiciózneho vedca Victora Frankensteina, ktorého neúnavná honba za poznaním vedie k odvážnemu experimentu: snaží sa prekonať samotnú smrť. Poháňaný túžbou odhaliť tajomstvá života Victor poskladá z oživených častí tela stvorenie podobné človeku. Ale tento akt stvorenia uvedie do pohybu reťaz udalostí, ktoré navždy zmenia jeho život a životy ľudí okolo neho.

Román sa rozvíja prostredníctvom série listov a rozprávaní, ktoré rozprávajú o Victorovej ceste z ľadovej krajiny švajčiarskych Álp do pochmúrnych laboratórií Ingolstadtu. Jeho stvorenie, nepomenované monštrum, sa stáva tragickou postavou – bytosťou odmietnutou spoločnosťou, túžiacou po prijatí a pochopení. Keď sa stvorenie potuluje po pustých oblastiach, zápasí so svojou vlastnou existenciou a trápením, ktoré jej spôsobuje.

Shelley majstrovsky votkáva do látky svojho rozprávania témy vedeckej etiky, povahy príšernosti a dôsledkov nekontrolovateľných ambícií. Na pozadí Európy konca 18. storočia nastoľuje hlboké otázky o hraniciach ľudského poznania a zodpovednosti, ktorá je spojená s takou mocou.

Sugestívne prostredie románu – kde sa ľadové vrcholy stretávajú s temnými laboratóriami – odzrkadľujú vnútorné boje, ktorým postavy čelia. Ako priemyselná revolúcia a vedecký pokrok pretvárajú spoločnosť, *Frankenstein* sa stáva odrazom kultúrnych úzkostí svojej doby. Shelleyho skúmanie inakosti – v podobe netvora aj Victorovej vlastnej arogancie – rezonuje aj dnes.

Frankenstein inšpiroval mnohé adaptácie, vrátane ikonických filmových verzií, ako je napríklad klasika z roku 1931 režiséra Jamesa Whalea, v ktorej je Boris Karloff ako nezabudnuteľné monštrum. Okrem kina, moderné reinterpretácie v literatúre, filme a iných médiách naďalej skúmajú Shelleyho témy a prispôsobujú ich novým kontextom.

V tomto príbehu o ambíciách, stvorení a príšernosti nám Shelley pripomína, že naše činy majú dôsledky – či už sa snažíme vzdorovať smrti alebo vytvárať život. Keď nahliadneme do priepasti vedeckých objavov, musíme našľapovať opatrne, pretože hranica medzi tvorcom a stvorením sa stiera a následky môžu byť obludnejšie, než si myslíme.
Môžete čítať offline