Bhagavad-gita k nám prichádza v podobe dialógu na bojiskách medzi Pánom Šrí Krišnom a bojovníkom Arjunom. Dialóg sa koná tesne pred začiatkom prvého vojenského nasadenia kuruckej vojny, veľkej bratovražednej vojny medzi Kauravas a Pandavas, ktorá mala určiť politický osud Indie. Arjuna, zabúdajúci na svoju predpísanú povinnosť ako kšatrija (bojovník), ktorej povinnosťou je bojovať za spravodlivé veci vo svätej vojne, sa z osobne motivovaných dôvodov rozhodne nebojovať. Krišna, ktorý súhlasil, že bude pôsobiť ako vodič Arjunovho voza, vidí svojho priateľa a oddaného v ilúzii a zmätku a pokračuje v osvietení Arjunu ohľadom jeho okamžitých spoločenských povinností (varna-dharma) ako bojovník a čo je dôležitejšie, jeho večnej povinnosti alebo príroda (Sanatana-dharma) ako večná duchovná entita vo vzťahu s Bohom.
Relevantnosť a univerzálnosť Krišnovho učenia teda presahuje bezprostredné historické prostredie Arjunovej dilemy na bojisku. Krišna hovorí v prospech všetkých duší, ktoré zabudli na svoju večnú podstatu, konečný cieľ existencie a svoj večný vzťah s Ním.
Bhagavadgíta je poznanie piatich základných právd a vzťahu každej pravdy k druhej: Týchto päť právd je Krišna alebo Boh, individuálna duša, hmotný svet, pôsobenie v tomto svete a čas. Gita lucidne vysvetľuje podstatu vedomia, seba a vesmíru. Je to podstata duchovnej múdrosti Indie.